Ako v horore: Žena opísala hrôzostrašnú skúsenosť z ruskej nemocnice

1893

Islandská tanečnica Hanna Rún Bazev Óladóttir mala počas návštevy Ruska zdravotné problémy a bola hospitalizovaná v nemocnici. Desivú skúsenosť opísala na svojom blogu.

Hanna Rún Bazev Óladóttir prišla do ruského mesta Penza navštíviť rodinu svojho manžela Nikitu Bazevyma. Jedného dňa sa prebudila s bolesťami na hrudi. Najprv nechcela vyhľadávať odbornú pomoc, keď sa ale problémy zhoršili, spoločne s manželom a jeho rodičmi išla do tunajšej nemocnice.

Po príchode bola podľa svojich slov položená na drevenú lavicu v polotmavej miestnosti. Bez toho, aby si stačila vôbec uvedomiť, čo sa deje, zrazu cítila, ako ju niekto silno pichol injekciou do zadku. Nasledoval prevoz do inej nemocnice. Rodina ju pri tom nemohla sprevádzať. Počas cesty sanitkou nebola žena dostatočne pripútaná a neustále padala.

V druhej nemocnici ju posadili na invalidný vozík. Po chodbách sa prechádzali ľudia v hroznom stave a všade bolo počuť krik a hádky. Hanna poprosila, či by mohla ísť na záchod.

Nasledoval ďalší šok.

[dalsia_strana]

„Keď som vošla na toaletu, onemela som. Podlaha bola pokrytá močom, všade sa váľali kúsky použitého papiera. Musela som si zapchávať nos svetrom, aby som sa nepovracala. Keď som si potom šla umyť ruky, umývadlo bolo od krvi,“ píše na svojich stránkach a všetko dopĺňa fotodokumentáciou.

Po ultrazvuku sa dozvedela, že dostane anestetikum a pôjde na operačnú sálu. Vydesená Hannah ihneď volala svojmu manželovi.

„Začala som panikáriť. Vari ma chcú zabiť!? Doktori sa rozhodli, že ma budú operovať, len aby sa pozreli, či sú vnútorné orgány v poriadku. Môj manžel bol rozčúlený a povedal im, že operácia absolútne nepripadá do úvahy. Ja sama som už videla, ako moje orgány putujú na čierny trh.“

[dalsia_strana]

Nakoniec bolo rozhodnuté, že podstúpi len gastroskopiu, ale ani to nebola príliš výhra.

Hannah toto vyšetrenie postúpila už skôr, ale s čiastočným umŕtvením a pomocou malej trubičky. V ruskej nemocnici jej nielenže nedali nič na zmiernenie bolesti, ale vrhli sa na ňu s hrubou hadičkou.

„Doktor mi do krku strčil hadičku. Začala som dáviť. Nemohla som dýchať a myslela som, že sa zadusím. Snažila som sa upokojiť a premýšľala som o niečom príjemnom. Bolo to ale ťažké. Vyšetrenie prebiehalo snáď celú večnosť. Nakoniec sa ešte doktor čudoval, že som ležala v pokoji, bežne ho vraj pacienti kopú, či sa s ním bijú.“

Bolesť na hrudi bola nakoniec diagnostikovaná ako pálenie záhy. Nočná mora ale mala ešte pokračovať. V nemocnici sa rozhodli, že si tam ženu tri dni nechajú. To už Hannah povolili nervy. Počkala si na svojho manžela a spoločne s ním z nemocnice utiekla.

„Od tej doby mám neustále panické a úzkostné stavy. Stále myslím na to, že sa ten príšerný doktor vráti a vezme ma späť.“