Prežila tri koncentračné tábory a po dlhých 70 rokoch prehovorila o tom, čo príšerného zažila. Príbeh tejto Češky vás vydesí

1343

Svoj hrôzostrašný príbeh Edith Fox držala v sebe dlhých 70 rokov. O tom, čo sa skutočne stalo, nikdy ale hovoriť nechcela. Bolo to pre ňu priveľmi bolestivé.

Edith Fox, predtým Weingarten, sa narodila v Tepliciach (Teplice-Šanov). Edith teraz žije v Tucsone v Arizone. V posledných mesiacoch sa jej zdravotný stav začal zhoršovať a Edith si povedala, že si svoje tajomstvo nechce vziať do hrobu.

Vo veku 90 rokov prvýkrát prehovorila o svojich strašných zážitkoch z dospievania, ktoré strávila skoro celé v koncentračných táboroch.

Edith mala 5 bratov, Heskela, Ignata, Sama, Harryho a Zigmanta. 2 z nich boli naverbovaní do Československej armády. Edith mala ešte len 13 rokov, keď sa všetko začalo sypať medzi prstami. Začiatkom druhej svetovej vojny v roku 1941 sa dali veci do pohybu. Jej úspešná rodina bola prinútená odísť do Poľska, kde im bola prisľúbená práca a prístrešie. Nič z toho ale nebola pravda. Ihneď po prekročení Poľských hraníc boli ľudia masakrovaní. Každý, kto bol pomalý, bol zastrelený.

Taký osud stretol aj Edithinu matku. Edith prosila, aby ju zastrelili tiež, pretože už naďalej nechcela znášať bolesť a hrôzu, ktorú mala pred očami, ale jej prianiu vyhovené nebolo, pretože ju potrebovali na prácu. Edithine hrôzostrašné slová popisujú, ako videla rabína, ktorému nacisti odrezali nohu. Ten tam potom ležal tak dlho, kým nezomrel.

[dalsia_strana]

Od rozdelenia mužov a žien už Edith nikdy nevidela zvyšnú časť svojej rodiny

Spolu s jej kamarátkou bola odvedená do Poľského geta Stanislau, kde sa museli starať asi o 300 bábätiek. Bábätká sa ale ďalších dní nedožili. Onedlho prišli nacisti a všetky deti nahádzali do nákladiakov, ako keby boli nejaký odpad. Dievčatám neostávalo nič iné, než sa opäť ukryť a ticho vyčkávať, než sa všetko upokojí. Dievčatá utiekli do bunkru, kde však nebolo veľa miesta. Museli sa ukryť do pivnice, kde bol krb a vliezť do komína. Nacisti všetkých v bunkri povraždili.

Po 3 dňoch začal pochod k Maďarským hraniciam. Jej kamarátka Leah bola počas úteku zabitá a Edith bola znovu chytená a odvedená do Osvienčimu. Edith zasiahol opäť scenár ako z hororu a prišlo na rozdeľovanie, o ktoré sa staral samotný Mengele. Rozdelenie na smrť alebo nekonečnú prácu, ktorá spočívala v státí 8 hodín denne pri páse a vyrábaní nábojov pre nacistické zbrane. Niektorí väzni boli natoľko zúfalí, že sa rozbehli proti elektrickému plotu a páchali samovraždu.

Vojna sa pomaly blížila ku koncu a nacisti vymysleli plán, ako sa čo najrýchlejšie zbaviť čo najviac Židov.

Edith povedala, že boli neuveriteľne zohratí a vo všetkom mali systém.

Všetky živých nahádzali do vlaku. Bez jedla, bez vody a bez miesta ich nechali umierať a šliapať po sebe. Niečo tak neľudského si zrejme nikto z nás nevie predstaviť. Keď sa tam váľali mŕtve telá, Edith si povedala, že ak už má umrieť, umrie aspoň pri úteku. Cez noc, kedy vlak išiel pomalšie, z neho vyskočila. Niekoľko ďalších ľudí to skúsilo tiež, ale väčšina bola zastrelená. Keď vyskočila, buchla sa hlavou o strom. Myslela si, že ju postrelili. Edith si ale len zlomila nos. Bohužiaľ bola znova zajatá a spolu s ďalšími dievčatami bola odvedená do tábora v Terezíne. Tu sa dievčatá pokúsili znásilniť, vďakabohu sa tak nestalo. Prvé dievča začalo revať a bolo zastrelené, čo tým ostatným zachránilo život.

[dalsia_strana]

Edith v Terezíne strávila 4 mesiace a nacisti zabili mnohé jej kamarátky

Zabíjanie politických väzňov už spelo ku koncu a jej skupina by bola ďalšia na rade, keby v posledných momentoch nezasiahla sovietska armáda, ktorá im zachránila život.

Edith vojnu prežila a 2 roky po hrôzostrašnom príbehu, sa dostala do Ameriky. Ako si priala, žila v americkom meste Buffalo. O ďalšie 3 roky neskôr tu stretla svojho manžela Jozefa Foxa, s ktorým mala 3 deti. Jej brat Sam a Zigmant tiež prežili koncentračné tábory. Sam sa odsťahoval do New Yorku a Zigmant odišiel do Argentíny. Edith však nevie, čo sa stalo so zvyškom jej rodiny. Už o nich totiž nikdy nepočula.