Hnusia sa vám tieto obrázky? Možno trpíte vzácnou fóbiou!

10764

Je vám nepríjemné, keď v dreve nájdete dierky od červotoča alebo sa necítite dobre pri pohľade na pľuzgiere či vyrážku? Potom možno trpíte trypofóbiou.

Fóbie sú často popisované ako iracionálny a trvalý strach z konkrétnych objektov alebo situácií, pri ktorých sú príčiny nepríjemných pocitov a obáv nejasné. Medzi najznámejšie fóbie patria napríklad:

    • Arachnofóbia – strach z pavúkov
    • Klaustrofóbia – strach zo stiesnených priestorov
    • Akrofóbia – strach z výšok
    • Aichmofóbia – strach z ihiel a striekačiek
    • Keraunofóbia – strach z búrok, hromov a bleskov

Jednou z najznámejších fóbií je Arachnofóbia

Trypofóbia

Význam slova je odvodený z gréčtiny (TRYP-diera, Phobos-strach) a lekárskou obcou zatiaľ nie je príliš uznávaný, avšak ľudia po celom svete sa stotožňujú so strachom z nepravidelných tvarov a zhlukov dier. Internetové fóra sa začínajú plniť obrázkami, ktoré niektorých ľudí doháňajú priam k šialenstvu a na niektoré nemajú najmenší vplyv.

Čo to teda je trypofóbia? Pokračujte na nasledujúcu stranu a dozviete sa VIAC.

Diery v dreve alebo listoch spôsobené parazitmi, odreniny, pľuzgiere alebo len obyčajné semienka v jahode spôsobujú niektorým ľuďom pocity úzkosti, studený pot, ale dokonca aj panické záchvaty.

Trypofóbia ako prirodzená reakcia

Táto fóbia má rôzne prejavy. Asi najčastejším prejavom je odvrátenie pohľadu, keď človek trpiaci touto fóbiou uvidí zhluk otvorov alebo výrastkov. V iných prípadoch môže prísť svrbenie, fyzické napätie a v najhoršom prípade tiež panický záchvat.

Hoci sú príčiny nejasné, výskum tejto fóbie už prebieha

Vedci Arnold Wilkins a Geoff Cole z University of Essex sa zamerali práve na fotografie, ktoré sú s touto fóbiou často spájané a podrobili ich analýze. Z ich výskumu vyšlo najavo, že ľudia sa neboja primárne dier, ale nebezpečenstiev, ktoré sa s týmito dierami spájajú.

Obrázky, ktoré sú najčastejšie s trypofóbiou spájané, sú odpudivé aj pre väčšinu populácie

Prirodzená ľudská vlastnosť, podvedome vnímať nebezpečenstvá a následne sa im vyvarovať, je pravdepodobne príčinou tohto odporu. Wilkins a Cole to zdôvodňujú faktom, že podobný efekt mali aj fotografie jedovatých hadov a pavúkov.

Či už sa domnievame, že trpíme trypofóbiou alebo nie, tak silný kontrast, nepravidelné tvary, ale aj zhlukovaniu obrazcov v nás navodzuje vnútorný nepokoj. V diere v ovocí môže byť napríklad červ, pľuzgiere a vyrážky si náš mozog môže spojiť s parazitmi.

Lotosové semienka sú pre mnoho trypofobikov zdrojom odporu

Trypofóbia by sa tak dala opísať ako strach z nebezpečenstva, ktorý má v sebe ľudstvo prirodzene zakódované. Rovnako ako je tomu aj u iných fóbií, tak i u tejto sa nájde veľa ľudí, v ktorých trypofobické podnety nevzbudia žiadnu reakciu.

Trypofobický odpor je len zvýšená reakcia na podnet, ktorý je prirodzene nepríjemný.

Možné príčiny trypofóbie

Príznaky sú celkom jasné, avšak v prípade príčin si už tak istí byť nemôžeme. Ako ako možné sa zdajú byť tieto:

    • Spojenie s chorobou – objekty, ako sú vyrážky, opary alebo pľuzgiere, vzbudzujú pocit hrozby. Strach z vizuálne nepríjemných ochorení hrá veľkú úlohu
    • Vnímanie nebezpečenstva – ako možno z výskumu essexskej univerzity predpokladať, mozog sa bráni a automaticky vyhodnocuje nepravidelné tvary a prílišné kontrasty ako nebezpečenstvo. Preto býva spustená príslušná reakcia.
    • Silný emocionálny podnet z minulosti – Princíp je vlastne rovnaký, ako u iných fóbií. Človek, ktorý je vystavený taumatizujúcemu zážitku, ako je napríklad pohryznutie psom alebo uviaznutie vo výťahu, zanechá pocit strachu a pri prežití podobnej situácie nastávajú reakcie v mozgu v rovnakej podobe. Teda v podobe fóbie.

Pľuzgiere môžu evokovať pocit hrozby

Liečba trypofóbie

Hoci táto fóbia ešte nie je v lekárskych kruhoch jednoznačne uznaná, jej liečba by mala prebiehať identicky, so štandardne aplikovanými postupmi. Tými sú kognitívno-behaviorálna terapia alebo neurolingvistické programovanie.

Terapia často využíva aj virtuálnu realitu

Kognitívno-behaviorálna terapia sa snaží upravovať ľudské myšlienkové pochody a reakcie na určité podnety. Človek je vystavený modelovým situáciám, ktorými sa dostáva mimo svoju komfortnú zónu a odpor tak postupne odbúrava.

Neurolingvistické programovanie je trochu kontroverznejšie a u nás nie je príliš praktizované. Štúdiom už vyliečených trypofóbikov, sa do mysle jedinca naprogramujú nové reakcie na negatívne podnety. Efekt by mal byť viac-menej rovnaký ako u vyššie spomínanej metódy, ale mal by sa dostaviť rýchlejšie.