Záhada nepokorenej hory: Tibetský Kailas v tvare pyramídy je príbytkom bohov!

3836

Žiadny z horolezcov doteraz nezdolal posvätnú tibetskú horu Kailas. 

Na jej vrchol sa podľa legiend dostal z ľudí iba tibetský mystik a básnik Milaräpa. Stalo sa tak pred zhruba 900 rokmi a od tej doby sa to nikomu ďalšiemu nepodarilo. Pritom Mount Everest s jeho 8848 metrami zdolali už viac ako štyri tisícky ľudí, zatiaľ čo hora Kailas je vysoká „len“ 6 638 metrov. Prečo je teda tak ťažké sa tam dostať?

[dalsia_strana]

Kailas sa nachádza v západnom Tibete v pohorí Transhimaláje. Má podobu takmer pravidelnej pyramídy, na vrchu je pokrytá ľadovcom a večným snehom. Jej steny sú neuveriteľne strmé.

V starých tibetských textoch sa píše: „Žiadnemu smrteľníkovi nebolo dovolené vystúpiť na vrchol Kailas, kde, medzi mrakmi, je príbytok bohov. Kto sa odváži sa sem vypraviť a uvidieť tváre týchto bohov, bude usmrtený!“

Traduje sa, že tí, ktorí chceli horu zdolať, náhle zišli z cesty a vydali sa opačným smerom. Tí, ktorí mierili k vrcholu, sa odtiaľ už nikdy nevrátili. Poručík R. C. Wilson svoj neúspešný pokus o zdolanie hory takto okomentoval: „Keď som objavil jednoduchú cestu na vrchol tejto hory, začalo husto snežiť, čo znemožnilo výstup.“

Ruský horolezec Sergej Čistjakov zase priznal, že keď stál pod horou, rozbúchalo sa mu srdce a cítil, že tu nemá čo hľadať a musí sa vrátiť. „Akonáhle sme začali zostupovať, uľavilo sa mi,“ zveril sa. Tiež Reinhold Messner si na Kailas netrúfol a vykonal len obradnú púť okolo hory.

[dalsia_strana]

Pre budhistov otvoril pútnickú cestu okolo Kailas v 13. storočí kagjüpovský láma Göcchangpa, ako zdroj udržiavania duchovného spojenia s tradíciou a obnovovanie duchovnej sily.
Keď sa rakúsky spisovateľ a horolezec Herbert Tichy (1912-1987) opýtal jedného z miestnych tibetských lídrov, či sa možno na Kailas vyšplhať, dostalo sa mu tejto odpovede: „Len ten, kto je úplne bez hriechu, môže sem vystúpiť. A ten v skutočnosti nebude musieť kvôli tomu obchádzať strmé steny z ľadu – premení sa proste vo vtáka a vyletí hore.“

Sídlo bohov a pupok sveta

Hora Kailas je posvätná pre štyri ázijské náboženstvá: bönismus, budhizmus, hinduizmus a džinizmus. Najstaršími uctievačmi hory boli zrejme bönisti, ktorí veria, že je miestom, kam zostúpil z nebies zakladateľ ich náboženstva. Pre hinduistov a budhistov je Kailas vnímaný ako mužský prvok, falus z kameňa a ľadu. Tvorí tak celok s blízkym posvätným jazerom Manasarovar, ktoré reprezentuje bezodný a tajomný ženský prvok. Pre veriacich oboch náboženstiev je Kailas navyše mýtickým stredom sveta a osou vesmíru. Hinduisti totiž Kailas niekedy stotožňujú s mýtickú horou Meru. Na vrchole Kailas má nebeský trón boh Šiva, ktorý tu prebýva so svojou manželkou Párvatí.

Pre džinistov je Kailas posvätnou horou Aštapada, kde prvý Tirthankaru Adinátha dosiahol duchovného oslobodenia. Podľa budhistov na úpätí hory v 12. storočí meditoval tibetský budhistický svätec Milaräpa a podľa legendy tu zviedol víťazný boj s bönistickým mágom Naro Bončhugem.

[dalsia_strana]

Vstup do podzemnej ríše

Ďalšia veľmi rozšírená legenda hovorí o tom, že pod horou Kailas sa nachádza jeden zo vstupov do bájnej zeme Šambaly. Je to údajne spirituálne kráľovstvo, obývané ľuďmi s nadpozemskými schopnosťami. Bez ich súhlasu do tejto podzemnej ríše nemôže vstúpiť žiadny smrteľník. Vchod je navyše uzavretý siedmimi bránami, ktoré sú zabezpečené rôznymi nástrahami. Tou prvou je, že každý človek v blízkosti prvej brány veľmi rýchlo zostarne a počas niekoľkých hodín zomrie.

Kailas je spájaný so spirituálnou ríšou Shamballou.

Ruský profesor Ernst Muldašev pri svojej návšteve Tibetu zistil, že tieto historky nie sú ďaleko od pravdy. Všimol si totiž, že v blízkosti hory ubieha ľudský vek oveľa rýchlejšie. Za dvanásť hodín, ktoré človek pri vrchu Kailas strávi, zostarne asi o 2 týždne! Dôkazom toho je rýchlejší rast nechtov a vlasov. Miestni mnísi Muldaševovi povedali, že sa jedná o slabé vyžarovanie prvej podzemnej brány do Šambaly. Ten, kto sa dostane k prvej bráne, by údajne každou minútou zostarol asi o rok.

Skrytá pyramída

Toto je však len jedna z mnohých záhad hory Kailas. Tajomná je totiž aj jej výška. Oficiálne čínske merania uvádzajú, že Kailas meria 6714 metrov, miestni ľudia však tvrdia, že hora má výšku len 6666 metrov. Na jej vrchole je totiž posadená umelo postavená pyramída, ktorá horu robí vyššou. Táto pyramída je navyše orientovaná presne podľa svetových strán a delí prechádzajúci poludník presne v jednej tretine. Tibetskí mnísi navyše profesorovi Muldaševovi oznámili, že pyramída na vrcholku hory je dutá a vnútri nej sa nachádzajú tajné priestory.

Prepojenie s inými monumentmi na svete

Odborníkov z celého sveta však prekvapuje fascinujúca geografická poloha hory. Jej vzdialenosť od severného pólu je presne 6666 kilometrov a od južného pólu to je presne 13 332 kilometrov – teda dvojnásobok. Vo vzdialenosti 6666 kilometrov od hory Kailas leží megalitická stavba Stonehenge. Spojnice hory a severného pólu vedená po obvode Zeme pretne na americkom kontinente najvýznamnejšie obradné centrum Strednej Ameriky Teotihuacán. Ak spojíme vrchol Kailas so stredom Zeme, na druhej strane planéty sa zase dostaneme k Veľkonočnému ostrovu. Môže byť toto všetko len náhoda? Muldašev je presvedčený, že určite nie. Tibeťania totiž profesorovi prezradili, že hora Kailas v dávnych dobách tvorila severný pól planéty a Veľkonočný ostrov zase južný pól. Potom však prišla obrovská katastrofa a zemská os sa vychýlila o 60 stupňov. Pri tejto katastrofe vraj bola zničená vyspelá civilizácia, a tak sa príslušníci elity ukryli do podzemia, kde dodnes žijú v ríši menom Šambala. Na zemskom povrchu zostali ľudia, ktorí vybudovali súčasnú civilizáciu.